Vitamíny vo výžive dieťaťa

Vitamíny vo výžive dieťaťa

Deti sú široká skupina jedincov s rôznymi nárokmi na jednotlivé živiny, a teda aj na vitamíny.

Výživa v prenatálnom období

V 1. trimestri tehotenstva nesmie dávka vitamínu A prekročiť 800 mg/deň, oproti tomu je dôležité zvýšiť príjem kyseliny listovej na 400 – 600 μg, čo veľa krajín (dnes už 25) rieši obohacovaním bielej múky a pečiva kyselinou listovou. V 3. trimestri je dôležitý zvýšený príjem nenasýtených mastných kyselín (ω-3 a ω-6 mastných kyselín) na vývoj mozgu. Tieto kyseliny sa vyskytujú predovšetkým v rastlinných olejoch a morských rybách.

Výživa dojčaťa

Prirodzenou a najlepšou výživou dojčaťa je materské mlieko. Plne dojčené deti majú dostatok všetkých vitamínov s výnimkou vitamínu D a K, ktoré sa im dodávajú perorálne. Pri odkázaní dieťaťa – dojčaťa – na náhradnú výživu, dostáva dojča kravské mlieko, ktorého zloženie je upravené podľa zloženia mlieka ľudského a podľa znalostí odborníkov na výživu a pediatrov.

Výživa batoľaťa, predškoláka a školáka

Medzi 1. –10. rokom života dieťaťa je jeho denná potreba živín veľmi podobná potrebe dospelého, viac však organizmus potrebuje v období rýchleho rastu, medzi 10. –18. rokom. Jedálny lístok je pestrejší, postupne sa zaraďujú všetky základné potraviny, ktoré sú nositeľmi jednotlivých vitamínov. Príjem týchto látok nie je však vždy ekvivalentný potrebám. Nedostatočný býva príjem najmä antioxidačných vitamínov a vápnika, čo je zlé. Antioxidačné vitamíny pôsobia preventívne proti civilizačným chorobám a vápnik je nevyhnutný na tvorbu kostí. Kostná hmota sa vytvára do 23. roku života, potom je už možné jej stav len udržiavať, nie zlepšovať. Klasická deficiencia vitamínov sa neprejaví v mladosti, iba veľmi nízke hladiny vitamínov sa prejavia únavou, alergiami a infekciami, nedostatkom iniciatívy, zlou pamäťou a zmätočným správaním sa. Bol zistený vzťah medzi deficienciou vitamínov a minerálnych látok a dyslexiou a inteligenciou.

Dnes je známe, že správna výživa je podstatná na vývoj dieťaťa, na jeho rast, ale tiež na jeho zdravotný stav v dospelosti. Mnoho chronických ochorení má svoj pôvod v detstve. Po desaťročia môže byť ochorenie latentne utajené a v dospelosti náhle prepukne. Ako príklad je možné uviesť osteoporózu – rednutie kostí, ktorá sa prejaví až po 50. roku života, ale svoj pôvod môže mať už z detstve, keď jedinec jedol málo mliečnych výrobkov, ktoré sú nositeľmi vápnika. Na dobrú absorpciu vápnika do kostí sú potrebné 4 vitamíny – vitamín C, D, B6 a K1. Každý z nich má inú významnú funkciu.

Na záver je nutné zdôrazniť, že pestrá a vyvážená, nie jednostranná, strava – výživa – pomáha v každom období života k dobrému vývoju organizmu a jeho zdravotného stavu.

Ing. Jarmila Blattná CSc. Nadácia NutriVIT