Výživová poradňa

Tu sa dozviete všetko potrebné o detskej výžive a stravovanie Nenajdete-li odpověď na vaši otázku, neváhejte se obrátit na naše odborníky.

Máte otázku?

Vaša otázka

  • Odkedy by dieťa malo mať zažitý pravidelný pitný režim?

    Strava v těhotenství by měla být bohatší a pestřejší než u netěhotné ženy. Především je potřeba klást důraz na dostatečné množství základních živin, tj. bílkovin, tuků a cukrů, ale i tzv. ochranných látek, ke kterým řadíme vitaminy a minerály. Bylo prokázáno, že nedostatečný, ale také nadměrný příjem potravy a nerovnoměrné zastoupení jednotlivých složek může mít nepříznivý vliv na vývoj plodu, ale i zdravotní stav ženy a dokonce i na schopnost kojit. Doporučený denní energetický příjem těhotné ženy by měl být přibližně 2400 kcal. V případě, že je energetický příjem nedostatečný, hrozí předčasný porod, vývoj plodu může být opožděn a může mít nízkou porodní hmotnost. Naopak nadměrný energetický příjem v těhotenství je spojován s vyšším výskytem těhotenské cukrovky, vysokým tlakem a preeklampsií, ale nesouvisí s vyšší porodní hmotností novorozence. Tu ovlivňuje výchozí hmotnost matky, a ne její váhové přírůstky v těhotenství.

  • Ako je možné jedlo chuťovo obohatiť bez použitia soli?

    Najlepším riešením je siahnuť po vhodnom korení. Dnes už v obchode bežne zoženiete alebo si sami vypestujete napr. majorán, pažítku, bazalku, tymian, oregano, ligurček alebo bobkový list. Použiť ich môžete tak v priebehu varenia, ako aj ako ozdobu hotového jedla. Dosiahnete tak vždy vynikajúcu chuť.

  • Ako je to s cukrami a sladkými potravinami v detskej strave?

    Cukor, podobne ako soľ, je v poslednom období veľmi diskutovanou témou predovšetkým z dôvodu veľmi rýchleho rozvoja obezity u detí, a to už v pomerne skorom veku. Deti si, ako je známe, na sladké veľmi rýchlo zvykajú a odmietajú zeleninu a ďalšie nesladké pokrmy. Cukor (biely repný) pritom vôbec nepotrebujú. Dostatok „sladkostí“ získavajú prostredníctvom materského či dojčenského mlieka, kaší a zeleninových príkrmov, ktoré biely cukor neobsahujú, ale majú sladkastú chuť. Napríklad pri mlieku je to tak vďaka prítomnosti mliečneho cukru alebo laktózy, ktorá je vôbec najzastúpenejšou zložkou nielen materského, ale aj kravského mlieka. Pri kašiach je to dané obsahom ovocia alebo hydrolyzovanej múky. Nie inak je to pri ovocných príkrmoch alebo ovocí, ktorého sladkosť je daná prirodzeným obsahom ovocného cukru (fruktózy). Odporúča sa preto podávať deťom pestrú stravu s dostatkom ovocia, zeleniny, mäsa a obilnín. Z hľadiska obsahu cukru sú nežiaduce sladké potraviny ako koláče, sladené nápoje či najrôznejšie pochutiny typu sušienok, keksov, čokoládových bonbónov a podobne. Vedzte, že stravovacie návyky, ktoré si vaše dieťa osvojí v prvých 3 rokoch života, si ponesie až do dospelosti.

  • Ako často deťom v rámci jedného dňa podávať jedlo?

    Deti by mali, podobne ako dospelí, jesť 5× až 6× denne. Ich organizmus sa stále ešte vyvíja, a teda je pre nich pravidelnosť príjmu stravy veľmi dôležitá. Raňajky (20 – 25 % denného príjmu), ktoré sú zásadné pre naštartovanie organizmu, by mali obsahovať predovšetkým dostatok polysacharidov. Napríklad celozrnné pečivo s tvarohom, kúskom zeleniny, s jogurtom s ovsenými vločkami, ovocím či müsli (pozor na sladené).

    Desiata by sa mohla skladať z celozrnného pečiva, tvarohu, menej slanej šunky, prírodného syra či zeleninovej nátierky v kombinácii s ovocím alebo zeleninou. Na obed (30 – 35 %) servírujte najlepšie plnohodnotné teplé jedlo s dostatkom mäsa a zeleniny. Popoludňajší olovrant (10 %) pripravte v súlade s aktivitou dieťaťa, napr. celozrnné pečivo so zeleninou, tvarohom, vajcom, jogurtom, šunkou, tvrdým syrom či nátierkou. Na večeru (15 – 20 %) môžete podávať zeleninu s mäsom a menšou prílohou, cestoviny či cestovinový šalát, vajcia, zeleninovú polievku, zeleninový šalát s celozrnným pečivom, zeleninové či tvarohové nátierky. Nezabúdajte na pitný režim.

  • Má soľ nejaké negatívne dopady na zdravie detí?

    Soľ do jedálneho lístka najmenších určite nepatrí. Z bežnej stravy deti získavajú dostatok minerálnych látok vrátane sodíka a chloridu, ktoré sa takisto nachádzajú v soli. Rovnako ako v prípade sladkostí platí aj pri soli, že si na ňu deti veľmi rýchlo zvykajú a zvyšujú jej príjem. Potom je pomerne ťažké naučiť ich na menej slané alebo dokonca neslané potraviny. Soľ má pritom negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém a podieľa sa na celom rade civilizačných ochorení. Okrem toho vysoký príjem soli, najmä v spojení s nedostatočným pitným režimom, vážne zaťažuje obličky. Významnú rolu tu hrá nadmerná konzumácia potravín obsahujúcich tzv. skrytú soľ. Ide hlavne o údeniny, slané pochutiny – chipsy, oriešky, hranolčeky, smažené potraviny, kečupy, najrôznejšie dochucovacie omáčky a ďalšie. Pozor je potrebné dávať aj pri výbere pečiva, ktoré je takisto nezanedbateľným zdrojom soli.

  • Patria ryby do detského jedálnička?

    Ryby boli dlho pre potreby detského jedálnička zakázané. V poslednom čase ich však odborníci na výživu vrelo odporúčajú, a to najmä kvôli obsahu tzv. polynenasýtených mastných kyselín omega-3. Tie sú dôležité pre rozvoj mozgu a očnej sietnice. Organizmus si ich však nedokáže v dostatočnom množstve vytvoriť sám. Ich vhodným zdrojom sú najmä tučné ryby, ako napr. losos, tuniak alebo makrela, ktoré môžete pripraviť na zelenine alebo z nich prichystať chutnú nátierku na desiatu alebo večeru. Vedzte, že čím skôr zaradíte ryby do detského jedálnička, tým lepšie si na ne deti zvyknú a nebudú ich odmietať ani v neskoršom veku.

Opýtajte sa nás

Neváhajte sa našich špecialistov opýtať na čokoľvek z oblasti výživy a stravovania. Radi vám odpovieme hneď ako to bude možné. Ďakujeme.

Chráněno službou reCAPTCHA | Ochrana soukromí | Smluvní podmínky