Výživová poradňa

Tu sa dozviete všetko potrebné o detskej výžive a stravovanie Nenajdete-li odpověď na vaši otázku, neváhejte se obrátit na naše odborníky.

Máte otázku?

Vaša otázka

  • Líši sa chuť materského mlieka od chute náhradnej mliečnej výživy?

    Chuť materského mlieka je veľmi ovplyvnená tým, čo dojčiaca mamička konzumuje. Materské mlieko je možné charakterizovať ako sladkasté až sladké vďaka vysokému obsahu mliečneho cukru – laktózy. Jeho chuť je ďalej ovplyvnená obsahom mliečneho tuku, ktorý je veľmi premenlivý a takisto je ovplyvnený stravou mamičky. Môže tak získať ovocné, vanilkové, korenisté a ďalšie chuťové tóny. Nielen chuť, ale aj zloženie materského mlieka je premenlivé v priebehu dojčenia aj podľa toho, ako dieťa rastie. Náhradná mliečna výživa sa líši podľa značky, keďže každý výrobca preferuje odlišnú chuť, vôňu či zloženie. Lahodnú mliečnu chuť jej dodáva predovšetkým obsiahnutá laktóza a mliečny tuk.

  • Prečo je hypoalergénne mlieko horké?

    Podstatou hypoalergénnych dojčenských mliek, určených pre deti s rizikom vzniku alergie, je tzv. štiepená bielkovina, ktorá znižuje alergenicitu mlieka. Nevýhodou procesu štiepenia je, že mlieko získava mierne horkastú chuť. Pravdou však je, že bábätká si väčšinou na horkastú chuť bez problémov zvyknú.

  • Ako spoznám, že moje dieťatko má hlad?

    Bábätko nám, bohužiaľ, nemôže povedať slovami, že má hlad, ale má na tento účel pripravený celý rad signálov, ako napr. cmúľanie prstíkov, oblizovanie pier, otváranie pusinky, kývanie hlavičkou zo strany na stranu alebo snaha priložiť hlavičku k hrudi či prsníku. Pozorne sledujte vaše dieťatko a vedzte, že tak vždy bezpečne spoznáte, kedy vám dáva najavo, že má hlad. Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že najväčším sprievodným javom skutočnosti, že dieťa chce jesť, je plač. Áno, aj, nie však vždy. Plač býva v tomto prípade už posledným varovným signálom.

  • Mala by som bábätko kŕmiť aj v noci?

    Čerstvo narodené bábätká je potrebné kŕmiť približne každé 2 hodiny. V žiadnom prípade neobmedzujte dieťa v kŕmení. Samo si povie, kedy má hlad. Po niekoľkých týždňoch sa bábätku upraví stravovací režim, začne bez problémov priberať a vy môžete prispôsobiť kŕmenie jeho potrebám. Všetko je prísne individuálne. Niektoré bábätká vyžadujú častejšie kŕmenie, iné vydržia s rovnakou dávkou mlieka dlhšie. Všeobecne platí, že pokiaľ sa bábätko dobre vyvíja, rastie (to vám potvrdí váš ošetrujúci lekár – pediater pri pravidelných kontrolách alebo konzultácii), jeho vylučovanie je pravidelné a v poriadku, tak nie je nutné ho na kŕmenie budiť. To platí nielen vo dne, ale najmä v noci.

  • Čo robiť, keď nemôžem dojčiť?

    V prvom rade sa poraďte s vaším pediatrom alebo odborníkom na dojčenskú výživu. Na trhu existuje celý rad kvalitných produktov počiatočnej mliečnej dojčenskej výživy a s výberom tej najvhodnejšej vám kvalifikovane poradí práve detský lekár. Počiatočná dojčenská výživa obsahuje všetky látky potrebné na výživu dojčiat, medzi inými napr. nukleotidy, probiotickú vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny. Hladina vitamínov a minerálnych látok je navyše vždy prispôsobená veku a telesnej hmotnosti novorodenca. Pokiaľ sú v rodine časté alergie, je možné, opäť po porade s pediatrom, zvoliť hypoalergénny variant. Tieto tzv. HA mlieka sú určené pre dojčatá s rizikom vzniku alergie na bielkovinu kravského mlieka, u ktorých sa táto alergia dosiaľ neprejavila. Pokiaľ už bola u dieťaťa alergia diagnostikovaná, je potrebné opäť po porade s pediatrom voliť špeciálne výrobky na to určené. Mliečnu výživu je potrebné pripravovať vždy čerstvú a do čistej sterilizovanej dojčenskej fľaše. Zvláštnu pozornosť venujte čistote cumlíkov, ktoré pred prvým použitím vyvarte a po použití čo najskôr starostlivo umyte. Teplota mlieka by mala zodpovedať telesnej teplote, čo si môžete ľahko overiť napríklad kvapnutím výživy na vnútornú stranu zápästia. U nedojčených detí sa pravidelnosť kŕmenia ustáli väčšinou skôr než u detí dojčených. Vždy je však nutné dodržiavať pokyny.

  • Ako zistím, že sa môjho dieťaťa týka zvýšené riziko vzniku potravinovej alergie?

    Spoľahlivým vodidlom pre zistenie, či sa vášho dieťatka týka zvýšená pravdepodobnosť vzniku potravinovej alergie, je dedičnosť. V prípade, že jeden z rodičov alebo aspoň jeden súrodenec trpí akoukoľvek formou alergie, spĺňa dieťa kritériá pre zaradenie do kategórie „dieťa s rizikom vzniku alergie“. A platí, že čím viac atopikov v rodine, tým je toto riziko väčšie. V prípade, že obaja rodičia trpia rovnakou formou a prejavmi alergie, je táto pravdepodobnosť dokonca až 80 %. Pokiaľ sa vás týka zvýšené riziko vzniku potravinovej alergie, je na mieste zaviesť v maximálnej možnej miere preventívne opatrenia, ktoré vzniku alergie pomáhajú zabrániť. Je však dobré si pripomenúť, že prevencia neznamená iba absolútne vyhýbanie sa potenciálnym alergénom, ale ich správne načasované zaraďovanie do stravy. Početné štúdie z posledných rokov totiž nepotvrdili, že odďaľovanie alergénov vedie k zníženiu výskytu alergie u detí.

  • Aká sú základné preventívne opatrenia u detí so zvýšeným rizikom vzniku potravinovej alergie?

    V prvom rade je potrebné starostlivo sledovať možné prejavy alergie u dieťaťa starostlivejšie, než je to u dojčaťa bez rizika vzniku alergie. A pokiaľ sa prejav alergie objaví, potravinu vysaďte a poraďte sa s pediatrom. Ukazuje sa, že podstatnú rolu v otázkach vzniku, resp. prevencie potravinovej alergie hrá dojčenie, a to aj v období, keď začínate s príkrmami. V prípade, že sa rozhodnete v období prvých 6 mesiacov života vášho dieťaťa nedojčiť, pridávajte všetky nemliečne príkrmy rovnako, ako sa odporúča u všetkých bábätiek. V súvislosti s poslednými štúdiami sa odporúča neodkladať zavedenie potenciálnych alergénov do dojčenskej stravy. Začnite preto so zavádzaním lepku, vajec, pšenice či rýb do stravy v malom množstve medzi ukončeným 4. a 7. mesiacom života. V tomto období hovoríme o tzv. imunologickom okne, v ktorom je imunitný systém dieťaťa schopný navodiť namiesto alergie potravinovú toleranciu. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že sa alergii celkom vyhnete.

  • Prečo sa odporúča nestriedať dojčenské mlieko?

    Každá dojčenská výživa má špecifickú chuť a zloženie. A keďže je tráviaci trakt dojčaťa veľmi citlivý, môže bábätko na zmenu dojčenskej výživy reagovať rôznymi spôsobmi, ako napr. zmenou farby a konzistencie stolice, drobnými tráviacimi problémami alebo aj plačom. Pokiaľ vaše bábätko neprospieva, poraďte sa o zmene mliečnej výživy so svojím pediatrom alebo odborníkom na výživu.

  • Je potrebné bábätku podávať vodu a odkedy?

    Plne dojčené deti do 6 mesiacov nepotrebujú dostávať vodu, keďže materské mlieko zaisťuje dostatočný pitný režim. Iba v prípadoch, keď panujú horúce dni alebo pri horúčke a hnačke sa odporúča po konzultácii s pediatrom podávať malé množstvo prevarenej a na cca 37 °C schladenej dojčenskej vody. Dojčatá, ktoré od ukončeného 4. až 6. mesiaca začínajú s príkrmami, či nedojčené deti na náhradnej mliečnej výžive, by mali začať dostávať vodu a postupne si tak zvykať na pravidelný pitný režim. Odporúča sa začínať s 1 – 2 lyžičkami prevarenej a na cca 37 °C schladenej dojčenskej vody 1× až 2× denne. Voda by v žiadnom prípade nemala nahradzovať materské mlieko alebo náhradnú mliečnu výživu. Takisto pri príprave náhradnej mliečnej výživy dodržujte návod na prípravu a nepridávajte mliečny prášok či vodu vo väčšom množstve, než sa odporúča. Aj nadmerné množstvo podávanej vody sa totiž môže negatívne odraziť na zdravom raste a vývoji dojčaťa.

  • Aké sú pravidlá pre jedálniček dojčiacej mamičky?

    Podľa posledných odporúčaní nie je dôvod, aby dojčiaca mamička akokoľvek obmedzovala svoj jedálniček. Dôležitá je pestrá a vyvážená strava. Najlepšia rada je jesť všetko, čo mamičke chutí. Panuje všeobecné presvedčenie, že vylúčením nadúvajúcich potravín (brokolica, karfiol, fazuľa, hrach, cesnak, cibuľa a ďalšie) z jedálnička predídu mamičky bolestiam a nadúvaniu bruška u dieťaťa. Potvrdilo sa však, že tieto zložky potravy do materského mlieka neprechádzajú a na plynatosť u dieťaťa tak nemajú vplyv. Pokiaľ sa však domnievate, že určitá potravina spôsobuje vášmu dieťatku problémy, je možné ju na čas z jedálnička vylúčiť a po čase sa k nej opäť v malom množstve vrátiť.

  • Ako je to s palmovým olejom v dojčenskej výžive?

    Našou najväčšou inšpiráciou pri vývoji a výrobe náhradnej dojčenskej výživy je materské mlieko. To obsahuje veľa dôležitých látok, vďaka ktorým sa bábätko správne vyvíja a rastie. Jednou z nich je tiež kyselina palmitová – nasýtená mastná kyselina, ktorá sa v materskom mlieku nachádza v pomerne značnom množstve. Pokiaľ teda chceme kopírovať zloženie materského mlieka, je potrebné pridávať aj kyselinu palmitovú. Jej najlepším zdrojom je práve palmový olej, ktorý sa v dojčenských formulách používa už dlho. Nakladanie s ním podlieha schváleniu zo strany Úradu pre bezpečnosť potravín a tiež amerického úradu pre kontrolu liečiv a potravín FDA. Jeho použitie je teda celkom bezpečné. Bližšie informácie o používaní palmového oleja v dojčenskej výžive nájdete na: www.gastroped.cz/doporucene-postupy-a-stanoviska

Opýtajte sa nás

Neváhajte sa našich špecialistov opýtať na čokoľvek z oblasti výživy a stravovania. Radi vám odpovieme hneď ako to bude možné. Ďakujeme.

Chráněno službou reCAPTCHA | Ochrana soukromí | Smluvní podmínky