Najčastejšie otázky

V tehotenstve platia všeobecné zásady, ktoré je vhodné dodržiavať aj za bežných podmienok. Avšak, v tomto období je viac ako inokedy vhodné viac sa zamerať na svoje telo a poskytnúť mu to najlepšie. potravín s vysokým obsahom soli sú to napr. údeniny, slané pochutiny ako chipsy, slané oriešky, rôzne dochucovacie omáčky, kečupy, sójové omáčky, neodporúčajú sa ani zrejúce syry s ušľachtilou plesňou, nakladané syry apod. Tehotné ženy by sa mali konzumovať. sa odporúčajú 2-3 šálky denne. Podobne je to aj s konzumáciou čierneho čaju a nápojov s obsahom kofeínu (energetické nápoje). Zo zdravotného hľadiska je ďalej žiaduce obmedziť či úplne prestať fajčiť. pobytu v zafajčených priestoroch Podobne je tomu aj s konzumáciou alkoholu v období tehotenstva, ktorý sa v žiadnom prípade neodporúča. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj plodu, je stres. všetkému čo prináša maximálne pozitívne. V stresových situáciách telo vyplavuje obranné látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na správny vývoj plodu a tým aj na bábätko. 

So správnym stravovaním by ste mali začať čo najskôr bez ohľadu na to, či plánujete bábätko alebo nie. Je to veľmi prospešné pre náš organizmus a celkový životný štýl. a zaistiť si stabilnú a optimálnu hmotnosť. S tým súvisí aj celková zmena životného štýlu. mäsa či obilnín by mal byť samozrejmosťou. Zabúdať by ste nemali ani na dostatočnú konzumáciu rýb, najmä tučných, ktoré sú výborným zdrojom omega 3 polynenasýtených mastných kyselín.

Gravimilk obsahuje 20 % dennej odporúčanej dávky obsiahnutých vitamínov a minerálnych látok. V kombinácii s ďalšími doplnkami stravy a dennou bežnou stravou môže dochádzať k ich navýšenému príjmu, preto kombináciu skôr neodporúčame. V každom prípade je užitočné konzultovať používanie vitamínových doplnkov stravy s vašim lekárom.

Možno povedať, že sa jedná o mix genetických predispozícií a stravovacích návykov, ktoré si bábätko osvojuje v brušku. Bábätko sa zoznamuje s najrôznejšími chuťami tým, ako vdychuje plodovú vodu, ktorá pomáha utvárať jeho pľúca a tráviaci systém. Do nej prechádza všetko, čo mamička zje a vypije. Hovoríme o začiatku utvárania chuťových preferencií pre určité potraviny, ktoré bábätko neskôr rozpoznáva aj v materskom mlieku. Aj z toho dôvodu sa neodporúča dramaticky meniť stravu po pôrode. Bábätko totiž môže odmietať materské mlieko, v ktorom nerozpozná známe chute z bruška.

Strava v tehotenstve by mala byť bohatšia a pestrejšia. Predovšetkým treba klásť dôraz na dostatočné množstvo bielkovín, tukov a cukrov, ale aj vitamínov a minerálnych látok. Bolo preukázané, že nedostatočný, ale zároveň aj nadmerný príjem potravy a nerovnomerné zastúpenie jednotlivých zložiek môže mať nepriaznivý vplyv na vývoj plodu, ale aj zdravotný stav ženy, a dokonca aj na schopnosť dojčiť. Odporúčaný denný energetický príjem tehotnej ženy by mal byť približne 2400 kcal. V prípade, že je energetický príjem nedostatočný, hrozí predčasný pôrod, vývoj plodu môže byť oneskorený a môže mať nízku pôrodnú hmotnosť. Naopak nadmerný energetický príjem v tehotenstve je spájaný s vyšším výskytom tehotenskej cukrovky, vysokým tlakom a preeklampsiou. Nesúvisí však s vyššou pôrodnou hmotnosťou novorodenca. Tú ovplyvňuje východiskovú hmotnosť matky, a nie jej váhové prírastky v tehotenstve.

Plne dojčené deti do 6 mesiacov nepotrebujú dostávať vodu, pretože materské mlieko zaisťuje dostatočný pitný režim. Iba v prípadoch, keď panujú horúce dni alebo pri horúčke a hnačke sa odporúča po konzultácii s pediatrom podávať malé množstvo prevarenej a na cca 37 °C schladenej dojčenskej vody. Dojčatá, ktorí od ukončeného 4. až 6. mesiaca začínajú s príkrmami, či nedojčené deti na náhradnej mliečnej výžive, by mali začať dostávať vodu a postupne si tak zvykať na pravidelný pitný režim. Odporúča sa začínať s 1–2 lyžičkami prevarenej a na cca 37 °C schladenej dojčenskej vody 1 až 2× denne. Voda by v žiadnom prípade nemala nahrádzať materské mlieko alebo náhradnú mliečnu výživu. Rovnako pri príprave náhradnej mliečnej výživy dodržujte návod na prípravu a nepridávajte mliečny prášok či vodu vo väčšom množstve, než je odporúčané. Aj nadmerné množstvo podávanej vody sa totiž môže negatívne odraziť na zdravom raste a vývoji dojčaťa.

Podľa posledných odporúčaní nie je dôvod, aby dojčiaca mamička, akokoľvek obmedzovala svoj jedálniček. Dôležité je pestrá a vyvážená strava. Obmedzovanie niektorých jedál by mohlo viesť k tomu, že jedálniček nebude dostatočne pestrý a vyvážený. Najlepšia rada je jesť všetko, čo mamičke chutí. Niekedy sa matky domnievajú, že vylúčením nadúvavých potravín (brokolica, karfiol, fazuľa, hrach, cesnak, cibuľa) z jedálnička predídu bolestiam a nadúvaniu bruška u dieťaťa. Potvrdilo sa, že zložky, ktoré spôsobujú nadúvanie u matky, neprechádzajú do materského mlieka a neovplyvňujú tak plynatosť u dieťaťa. Pokiaľ sa ale matka domnieva, že určitá potravina spôsobuje problémy, je možné ju na čas z jedálnička vylúčiť a po čase opäť v malom množstve do jedálnička zaradiť.

Bohužiaľ, malé bábätko nám nemôže povedať slovami, že má hlad, ale je schopné nám dať radom signálov dopredu najavo, že je hladné. Mnoho rodičov sa domnieva, že plač znamená hlad. Ale nie každý plač znamená hlad. Plač býva v prípade hladu iba (už) posledným signálom, ako na toto (hlad) upozorniť. Sledujte svoje dieťa a čoskoro sami vypozorujete, kedy Vám dieťa dáva jasné signály, že má hlad. Môže to byť napr. cmúľanie prstíkov, olizovanie si pier, otváranie pusinky a kývanie hlavičkou zo strany na stranu alebo snahou dať hlavičku k hrudi či prsníku. Pozorovaním dieťaťa sa naučíte tieto signály včas rozpoznávať a predísť tak plaču, ktorý skutočne znamená hlad.

Chuť materského mlieka je veľmi ovplyvnená tým, čo dojčiaca mamička konzumuje. Materské mlieko je možné charakterizovať ako sladkasté až sladké vďaka vysokému obsahu mliečneho cukru – laktózy. Jeho chuť je potom ďalej ovplyvnená obsahom mliečneho tuku, ktorý je veľmi premenlivý a taktiež je ovplyvnený stravou mamičky. Môže tak získať ovocné, vanilkové, korenisté a ďalšie chuťové tóny. Nielen chuť, ale aj zloženie materského mlieka je premenlivé počas dojčenia aj podľa toho, ako dieťa rastie. Náhradná mliečna výživa sa líši podľa značky, pretože každý výrobca preferuje odlišnú chuť, vôňu či zloženie. Lahodnú mliečnu chuť jej dodáva predovšetkým obsiahnutá laktóza a mliečny tuk.

Každá dojčenská výživa má špecifickú chuť a zloženie. Keďže je tráviaci trakt dojčaťa veľmi citlivý, môže na zmenu dojčenskej výživy reagovať zmenou farby a konzistencie stolice, drobnými zažívacími problémami a plačom. Pokiaľ bábätko neprospieva, poraďte sa o zmene mliečnej výživy so svojím pediatrom alebo odborníkom na výživu.

Najprirodzenejšou stravou pre každé narodené bábätko je materské mlieko. Niektoré deti však nemôžu byť z rôznych dôvodov, predovšetkým zdravotných, dojčené. Tým je určená počiatočná mliečna dojčenská výživa, ktorej zloženie je inšpirované zložením materského mlieka. 

Pokiaľ mamička skutočne nemôže svoje dieťatko dojčiť, mala by sa poradiť s pediatrom alebo odborníkom na dojčenskú výživu. Bude uistená, že jej bábätko môže dobre prospievať, aj bez materského mlieka, cez všetky jeho výhody a kvality.

Majte na pamäti, že plač nemusí byť vždy motivovaný len hladom. Nekŕmte preto dieťa pri každom plači, skúste ho prebaliť, pochovať a niekedy jednoducho len vydržať. Najmä potom u väčších cvalíkov. Pokiaľ je to možné, do 6 mesiacov výhradne dojčite! Náhradnú výživu dojčaťa pripravujte podľa návodu, dávky nezvyšujte. Nemliečne príkrmy rozhodne nezaraďujte pred 4. mesiacom veku a bez porady s pediatrom. Postupne sa zavádzaním príkrmov úmerne znižujte množstvo mlieka, ak to ide, ihneď po príkrme nedojčite a ani nepodávajte dojčenské mlieko. Ako prvú nemliečnu zložku jedálnička vášho dieťaťa zaraďujte zeleninu, aby sa dieťa neučilo len na sladké chute, ďalej ovocie a až potom začnite s kašami. Vedzte, že v až 96 % prípadov je obezita detí spôsobená zlými stravovacími návykmi v kombinácii s nedostatkom pohybu!

Hrnček môžete začať ponúkať ako alternatívu k fľaši už okolo pol roka veku. Nutná samozrejme bude vaša asistencia. Buďte trpezliví, musíte počítať s tým, že väčšia časť pokrmu skončí na oblečení, na vás alebo na podlahe. Okolo 8.-9. mesiaca sa z hrnčeka už stáva zábava a dieťa si ho chce vziať samo. Než sa ho ale naučí spoľahlivo používať, asistujte mu, aby tekutinu nevdýchlo. Pre toto obdobie sú dobré plastové dojčenské hrnčeky s veľkými uškami. Niektoré deti (najmä potom nedojčené a kŕmené z fľaštičky) sa z hrnčeka obvykle naučia piť neskôr, pretože im boli aj iné tekutiny, ako čaj alebo ovocné šťavy, podávané vo fľaštičke. Dobrou pomôckou je prechod cez pítka. Najmä spočiatku deti dobre tolerujú hrnčeky s mäkkými náustkami a postupne si zvykajú na tie tvrdšie. Je to bezpečnejšia forma pre dieťa aj pre vás. Okolo roku a pol veku už by dieťa malo prijímať tekutiny hrnčekom alebo hrnčekom s náustkom bez problémov. Najdlhšie prechod trvá tým deťom, ktoré pijú mlieko z fľaše pred spaním alebo u nej zaspávajú. Fľaše sa nechcú vzdať, pretože je to pre nich uspávací rituál. Tu musíte mať väčšiu trpezlivosť a vytrvať.

S príkrmami začíname okolo 6. mesiaca veku a tým najlepším, čo deťom môžeme dať, sú ovocné a zeleninové kaše. Buďte kreatívni a skúšajte nové a nové varianty. Chuťová pestrosť je pre správny rozvoj stravovacích návykov rozhodujúca. Rozhodne nič nevzdávajte pri prvom neúspechu. A tiež deti nenúťte do jedla, len im ho pokazíte a návrat do normálu bude trvať dlhšie.

Áno, už v brušku deti dávajú prednosť sladkej chuti. Tomu je tiež prispôsobené materské, ale aj dojčenské mlieko. Avšak skutočnosť, že deti preferujú sladké, neznamená, že by ste ho mali v strave uprednostňovať aj vy. Práve naopak. Nápoje podávajte výhradne nesladené a čo sa týka príkrmov a pevného jedla, najlepšou cestou je pestrosť stravy. Sladké jedlá si samozrejme vaše deti zamilujú, ale nepreháňajte to s nimi.

Čerstvo narodené bábätká treba kŕmiť približne každé 2 hodiny. V žiadnom prípade neobmedzujte dieťa v kŕmení. Samo si povie, kedy má hlad. Po niekoľkých týždňoch sa bábätku upraví stravovací režim, začne bez problémov pribúdať na váhe a vy môžete prispôsobiť kŕmenie jeho potrebám. Všetko je prísne individuálne. Niektoré bábätká vyžadujú častejšie kŕmenie, iné vydržia s rovnakou dávkou mlieka dlhšie. Všeobecne platí, že pokiaľ sa bábätko dobre vyvíja, rastie (to vám potvrdí váš ošetrujúci lekár – pediater pri pravidelných kontrolách alebo konzultácii), jeho vylučovanie je pravidelné av poriadku, tak nie je nutné ho na kŕmenie budiť. To platí nielen cez deň, ale najmä v noci.

Nedostatok vitamínov a minerálnych látok je u detí v prvých 6 mesiacoch života pomerne vzácny. Všetky živiny dostáva prostredníctvom materského mlieka príp., pokiaľ nie je dojčené prostredníctvom náhradnej mliečnej výživy. Kvalita materského mlieka je veľmi ovplyvnená tým, čo mamička počas dojčenia konzumuje. Odporúča sa pestrá a vyvážená strava s dostatkom zeleniny, obilnín, mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov. V prvom roku sa u donosených dojčiat odporúča ešte podávať Vitamín D vo forme kvapiek v dávke 500 IU (cca 1 kvapka Vigantolu), pretože ho materské mlieko obsahuje málo. U detí starších ako 6 mesiacov patrí medzi najčastejšie nedostatky Vitamín D a železo. Ich dostatočný príjem taktiež zaistíte pestrou a vyváženou stravou. Jedným zo zdrojov vitamínu D sú mäso, vajcia, mlieko, morské ryby, ale aj slnečné žiarenie (cca polovicu odporúčanej dennej dávky je možné získať zo slniečka). Zdrojom železa je červené mäso, obilniny, žĺtok, dojčenské mlieka alebo kaša určená pre danú vekovú kategóriu. Vstrebávanie železa podporíte aj konzumáciou potravín obsahujúci vitamín C (ovocie, zelenina). 

V detskom organizme je relatívne viac vody ako v dospelom, preto pri nedostatku tekutín ľahko dochádza k dehydratácii. Deje sa tak najmä v parných letných dňoch, pri pobyte na slnku alebo ceste autom, pri horúčke či hnačke. Dostatočný prísun tekutín je jednou z najdôležitejších zásad, ktoré sa týkajú našich najmenších. Optimálna denná spotreba tekutín predstavuje u mladšieho dojčaťa 150 ml na 1 kg telesnej hmotnosti au dieťaťa okolo jedného roka potom 100 ml na 1 kg. Nedostatok tekutín môže spôsobiť zvýšenú únavu, spavosť, podráždenosť, neskôr aj poruchy vnútorného prostredia. Dbajte preto na dostatočný pitný režim dieťaťa, naučte ich piť často av malých dávkach vždy, keď prejavia záujem. Vhodné je podávať dojčenskú vodu, nesladené detské čaje alebo ovocné šťavy, tie však len v množstve do 150 ml denne. Dostatočný príjem tekutín pomôžu dieťaťu zaistiť aj rozpustné nápoje Sunar, ktoré sú úplne bez sacharózy, a navyše obsahujú prebiotickú vlákninu.

Deti vo veku od 1 do 3 rokov by mali vypiť 300–500 ml mlieka denne, čo sú približne dva poháre. Mlieko dodáva telu predovšetkým vápnik, ktorý je potrebný na stavbu kostí a zubov. Jeho denná potreba pre batoľa je 500 mg. Je pravda, že 70 % vápnika v strave pochádza z mlieka a 20 % z mliečnych výrobkov (jogurt, syr, tvaroh). Dostupnosť vápnika z mlieka je niekoľkonásobne vyššia ako z obilnín, strukovín a sóje. Okrem toho je mlieko zdrojom kompletných bielkovín a tukov, ktoré zabezpečujú zdravý vývoj a rast. Deťom podávajte iba plnotučné mlieko do 2 až 3 rokov. Nízkotučné mlieko je pre tento vek úplne nevhodné. Výnimkou sú deti s obezitou, vysokým cholesterolom, ale aj z rodín s vysokým cholesterolom alebo vysokým rizikom srdcových a cievnych ochorení. V týchto prípadoch je potrebná konzultácia s pediatrom. V posledných rokoch sa do popredia v oblasti výživy dojčiat dostali priemyselne vyrábané dojčenské mlieka. Tieto sú vhodné najmä pre deti, ktoré nie sú veľkí jedáci, pijú veľa mlieka alebo odmietajú mäso.

Skvelým spôsobom, ako predchádzať vzniku detskej obezity, je pestrá strava a dávkovanie primerané veku, najlepšie 5krát denne. Čo najviac obmedzte zdroje prázdnej energie, tj. najmä sladené nápoje, rýchle občerstvenie a sladkosti. Z času na čas odmeňte svoje dieťa za správne stravovanie, či už malým darčekom, spoločnou hrou, výletom a podobne. Neučte deti, že sladkosti sú odmenou alebo že medzi jedlami by sa nemalo maškrtiť. Porozprávaj sa o tom aj so starými rodičmi! Venujte pozornosť pitnému režimu, ktorý sa v závislosti od veku pohybuje od 1 do 1,5 litra denne. Kontrolujte príjem tekutín a vyhýbajte sa kolovým a sladeným sýteným nápojom, ako aj sladeným ovocným šťavám. Namiesto toho ich nahraďte vodou a čajom. Ak má vaše dieťa po druhom roku života nadváhu, poraďte sa so svojím pediatrom o prechode na polotučné mlieko. Upravte stravovacie návyky všetkých členov rodiny a naučte svoje dieťa dobrému stolovaniu. Zapojte svoje dieťa do fyzickej aktivity, aspoň hodinu denne. Obmedzte čas strávený pred televízorom alebo počítačom na maximálne 1 hodinu denne. Ak má vaše dieťa sklony k obezite, znížte porciu o 10 % a poraďte sa s pediatrom o ďalšom postupe.

Zamerajte sa na to, aby bola strava vášho batoľaťa dostatočne pestrá, a to ako z hľadiska chutí, tvarov, farieb, tak aj vôní. To všetko podnecuje záujem detí o jedlo, najmä o jedlo, ktoré ešte nepoznajú. Podávajte rôzne druhy ovocia a zeleniny. Je dokázané, že druh jedla, ktorý si dieťa osvojí v tomto období, bude vyhľadávaný aj v neskoršom veku. Naopak, jednostranná a málo pestrá strava môže byť zdrojom nedostatočného príjmu niektorých živín. Dôležité je tiež venovať pozornosť správnemu stravovaniu a stravovacím návykom. Dieťa by sme mali viesť k tomu, aby jedlo pri stole, v detskej stoličke, a nie „za pochodu“. Učíme ich, že jedenie je spoločný rituál, na ktorý je vyhradený určitý čas. Najlepším vzorom pre formovanie dobrých stravovacích návykov je spoločný rodinný obed alebo večera.

Neodporúča sa pridávať soľ do jedla, kvôli nadmernej záťaži obličiek a následnému riziku vysokého krvného tlaku. Podobne, sladenie potravín predstavuje „potravinovú pascu“. Takto si deti zvyknú na chuť sladkostí a budú si ich neskôr v živote vyžadovať. Rafinovaný cukor navyše negatívne ovplyvňuje vstrebávanie vápnika a ďalších minerálov a detské zuby sa stávajú ďalšou obeťou. Občerstvenie ako hranolky, čipsy a hamburgery predstavuje nadmerný príjem soli a energie vo forme nežiaducich nasýtených tukov. V dôsledku toho sa vyvíjajú nezdravé stravovacie návyky, ktorých sa už nedá zbaviť. Navyše, ich pravidelné a nadmerné jedenie významne prispieva k rozvoju obezity. Rovnako tak by dojčatá a batoľatá nemali konzumovať 100 % šťavy namiesto vody, a to ani v koncentrovanej forme, pretože ich vysoký obsah cukru falošne zasýti a vedie k slabému rastu, a tiež sú zdrojom prázdnej energie a môžu viesť k detskej obezite.