Detská strava by mala byť najmä pestrá, zdravá a primeraná k veku dieťaťa. Dbajte na to, aby suroviny boli tej najvyššej kvality, do jedálneho lístka zaraďujte dostatok ovocia a zeleniny a dávajte prednosť potravinám, ktoré zodpovedajú hygienickým normám.
A zabudnúť nesmiete na výslednú chuť jedla. Tá je jedným z hlavných kritérií, ktoré sa podieľa na rozvoji správnych stravovacích návykov detí.
Deti by mali, podobne ako dospelí, jesť 5× až 6× denne. Ich organizmus sa stále ešte vyvíja, a teda je pre nich pravidelnosť príjmu stravy veľmi dôležitá.
Raňajky (20 – 25 % denného príjmu), ktoré sú zásadné na naštartovanie organizmu, by mali obsahovať najmä dostatok polysacharidov. Napríklad celozrnné pečivo s tvarohom, kúskom zeleniny, jogurtom s ovsenými vločkami, ovocím či műsli (pozor na sladené druhy).
Desiata z celozrnného pečiva, tvarohu, menej slanej šunky, prírodného syra či zeleninovej nátierky v kombinácii s ovocím alebo zeleninou.
Na obed (30 – 35 %) najlepšie plnohodnotné teplé jedlo s dostatkom mäsa a zeleniny. Olovrant (10 %) pripravte v súlade s aktivitou dieťaťa, napr. celozrnné pečivo so zeleninou, tvarohom, vajcom, jogurtom, šunkou, tvrdým syrom či nátierkou.
Na večeru (15 – 20 %) môžete podávať zeleninu s mäsom a menšou prílohou, cestoviny či cestovinový šalát, vajce, zeleninovú polievku, zeleninový šalát s celozrnným pečivom, zeleninové či tvarohové nátierky. Nezabúdajte na pitný režim.
Soľ do jedálneho lístka najmenších určite nepatrí. Z bežnej stravy deti získavajú dostatok minerálnych látok, vrátane sodíka a chloridu, ktoré sú tiež obsiahnuté v soli. Rovnako ako v prípade sladkostí platí aj pre soľ, že si na ňu deti veľmi rýchlo zvykajú a zvyšujú jej príjem. Potom je pomerne ťažké naučiť ich na menej slané alebo dokonca neslané potraviny. Soľ má pritom negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém a podieľa sa na mnohých civilizačných ochoreniach. Okrem toho vysoký príjem soli, najmä potom v spojení s nedostatočným pitným režimom, vážne zaťažuje obličky. Významnú rolu tu hrá nadmerná konzumácia potravín obsahujúcich tzv. skrytú soľ. Ide hlavne o údeniny, slané pochutiny – čipsy, oriešky, hranolčeky, vyprážané potraviny, kečupy, najrôznejšie dochucovacie omáčky a ďalšie. Pozor je treba dávať aj pri výbere pečiva, ktoré je tiež nezanedbateľným zdrojom soli.
Najlepším riešením je siahnuť po vhodnom korení. Dnes už bežne v obchode zoženiete alebo si môžete sami pestovať napr. majorán, pažítku, bazalku, tymian, oregano, ligurček alebo bobkový list. Použiť ich môžete tak v priebehu varenia, ako aj čerstvé a najemno nasekané ako ozdobu hotového jedla. Dosiahnete tak vždy vynikajúcu chuť.
Viac rád o tom, ako nastravovanie vašich najmenších nájdete v našom jedálničku.
Cukor, podobne ako soľ, je v poslednom čase veľmi diskutovanou témou. A to najmä z dôvodu veľmi rýchleho rozvoja obezity detí, a to už v pomerne včasnom veku. Deti si, ako je známe, na sladké veľmi rýchlo zvykajú a odmietajú zeleninu a ďalšie nesladké pokrmy. Cukor pritom (biely repný) vôbec nepotrebujú. Dostatok „sladkostí“ získavajú prostredníctvom materského či dojčenského mlieka, kaší a zeleninových príkrmov, ktoré biely cukor neobsahujú, ale majú sladkastú chuť. Napríklad v mlieku je tomu tak vďaka prítomnosti mliečneho cukru čiže laktózy, ktorá je vôbec najzastúpenejšou zložkou nielen materského, ale i kravského mlieka.
V kašiach je to dané obsahom ovocia alebo hydrolyzovanej múky. Nie inak je tomu v ovocných príkrmoch alebo ovocí, ktorých sladkosť je daná prirodzeným obsahom ovocného cukru (fruktózy). Odporúča sa preto podávať deťom pestrú stravu s dostatkom ovocia, zeleniny, mäsa a obilnín. Z hľadiska obsahu cukru sú nežiaduce sladké potraviny, ako koláče, sladené nápoje či najrôznejšie maškrty typu sušienok, keksov, čokoládových bonbónov a podobne.
